Robo Mikla

Nič sa nezmení

Milujem ťa natoľko, že netreba Ťa mať,
stačí mi keď môžem tvojmu šťastiu prizerať.
Milujem ťa absolútne, mám to tak už roky.
Sem-tam zúfam, s láskou píšem.
Žijem denné kroky.
Milujem ťa cez hranice veku, vôd i času.
Vďaka tejto láske pre ma slnečné dni zas sú.
Milujem ťa bez nároku na hlas, dušu, telo.
Viem, že nemám žiadnu šancu.
Neboj sa, vrav smelo.
Milujem ťa, mám ťa v sebe, nebál bych sa boja.
Čítam fotky, fotím slová.
Snáď sa niekde spoja.
Milujem ťa natoľko, že netreba Ťa mať.
Len by som chcel viacej
Tvojmu šťastiu prizerať.
Bolo by, hej, prenádherné, keby sme v om spolu.
Na niečo však v živote musíme mať smolu …
I tak sa na tom nič nezmení.

Zaspávaš

Zaspávaš.
A kvapky mojich bozkov kropia tvoje telo.
Voniaš nimi celá, zaryté prsty do periny.
Viem, či iba tuším ako zvraštíš pri tom čelo.

Zaspávaš.
Teda chcela by si, no ja bez zábran a smelo,
vzal som ťa do dlaní a bozkávam ťa na slabiny.
Si tak dokonalá, každou linkou, veľkolepé božie dielo.
Slastne zavrela si oči.

Zaspávaš.
A v objatí si našla kúsok nášho ticha.
Reálne krásnejšia, než táto moja živá predstava.
Čo dostala ma v strede noci kamsi do beztiaže.

Zaspávam.
Už mi ťa z hlavy nikto nikdy nevymaže.

Umrieť v tvojich dlaniach sa mi máli

Som prelet nad tvojim hniezdom.
Túžba zahniezdiť sa do teba.
Si včenosť na pokraji stotiny.
Si hviezda padnutá do lona.
Intenzita môjho opojenia,
jadro môjho zmyslu.
Srdcervúca postava nahoty pocitu.
A ty.
A ty.
A zas ty.
Umrieť v tvojich dlaniach sa mi máli.

Vymýšľam len názov ďalšej básne
a s mŕtvym prorokom v kufri, šoférujem svoju raketu.
Mám v krvi tri pomile teba a nádej, že sa priblížiš.
Že sa mi podarí vymyslieť plán, ako nedokončiť túto báse.
Ako neodísť a k tvojim nohám zviesť svoje doráňané steblá.
Iba sa ti uložiť do dlaní a prestať dýchať samotu.
Navždy.
Ty a zas Ty.
Umrieť v tvojich dlaniach sa mi máli. Žiť v nich chcem.

A žiť chcem nie len v básni.
Nie v príbehu o svedomito zadržiavanej pointe.
Nie v žalári so zlatou mrežou, lež v dlaniach na stráni s tebou.
Dotýkam sa iba prežitého lana.
Chytám ho a leziem na vrchol.
Viem písať o tebe.
O nociach spotených a o tebe.
O pár snoch. A zase o tebe.
A potom ešte posledný krát
O tebe.
Umrieť v tvojich dlaniach sa mi máli

O mužom strachu prežitej slávy.
O komnate tajomných zákonov.
O zlých básňach bez venovania.
O tom všetkom by som mal.
A ja zas …. o tebe.
Počujem tvoje kroky vo mne.
V peklách mojich tieňov.
Preto ešte žijem.
Pre pointu dokonalého presvedčenia.

Literárni kritici by ma za toto upálili, ale ty?
Nikdy.